Cysteín alebo N-acetyl-cysteín pre vitalitu a dlhovekosť
Ktorý zdroj glutatiónu je lepší? Čo vám marketing neprezradí
Glutatión, kľúč k vitalite, imunite a dlhovekosti
V posledných rokoch sa čoraz viac hovorí o glutatióne – najdôležitejšom antioxidante nášho tela. V bunke funguje ako ochranný štít pred oxidačným stresom, neutralizuje voľné radikály, podporuje detoxikáciu v pečeni, zlepšuje imunitnú reakciu a vplýva na epigenetické procesy starnutia. S pribúdajúcim vekom, pri chronickom strese, znečistenom prostredí či zápalových ochoreniach však hladiny glutatiónu klesajú – a s nimi aj kapacita tela regenerovať sa a udržiavať zdravé bunkové prostredie. Nie je preto prekvapujúce, že sa pozornosť výživovej vedy sústreďuje na to, ako glutatión podporiť doplnkovo – nie však jeho priamym podaním (ktoré má nízku biologickú účinnosť), ale prostredníctvom jeho predchodcov. Z nich sa najčastejšie využívajú N-acetylcysteín (NAC) a zriedkavo prirodzená forma aminokyseliny L-cysteín (L-Cys). Obe látky majú jeden spoločný cieľ – zvýšiť hladinu cysteínu ako aminokyseliny, priamo určujúcej tvorbu glutatiónu. Biologické využitie po ústnom podaní L-cysteínu a N-acetylcysteínu (NAC) rozhoduje o výslednej účinnosti jednak ako výživových doplnkov tak aj liekov.
Otázka znie, ktorá z dvoch variant je pre telo vhodnejšia, účinnejšia a dlhodobo znášanlivejšia?Dozvedieť sa správnu odpoveď zrejme dlho zostane komplikovanou záležitosťou a „verejným tajomstvom“, nakoľko tvorci NAC by si isto „strelili ranu do vlastnej nohy“.
Pozrime sa na vec viac vedecky a odkryme fakty o L-Cys vs. NAC
N-acetylcysteín (NAC)NAC, upravená verzia cysteínu, má kyslý charakter NAC, derivát L-cysteínu, sa široko využíva ako mukolytikum a antioxidant, antidotum. Orálna (ústna) biologická využiteľnosť NAC je nižšia v porovnaní s L-cysteínom a zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 4 % až 10 % (Borgström et al., 1986; Olsson et al., 1988; Teder et al., 2021). Biologická dostupnosť NAC je ovplyvnená viacerými faktormi, ako sú dávkovanie a forma prípravku. Biologická dostupnosť NAC sa však môže zvýšiť pri podaní vyšších dávok, čo naznačuje mechanizmus absorpcie závislý od dávky (Borgström & Kågedal, 1990). Po ústnom podaní NAC neúčinkuje priamo v tejto forme. V čreve a v pečeni sa najskôr musí odpojiť acetyl (vznikne kyselina octová) z molekuly L-cysteínu, ktorý je skutočným zdrojom pre tvorbu glutatiónu. (Yildiz et al., 2009) Uvoľnenie koncentrovanej kyseliny octovej môže byť dráždive pre tráviaci trakt. Mnohí užívatelia NAC pociťujú pálenie záhy, nevoľnosť alebo ťažobu v žalúdku – najmä ak ho užívajú nalačno alebo vo vyšších dávkach. Tento vedľajší účinok je známy, ale často sa vo verejnej diskusii prehliada.
L-cysteínL-cysteín sa veľmi dobre vstrebáva v tenkom čreve prostredníctvom špeciálnych mechanizmov, čo zaručuje dobré vstrebanie do krvi a zvýšenie tvorby glutatiónu. Vstrebávanie L-cysteínu ďalej podporujú štúdie, ktoré preukázali, že L-cysteín zvyšuje hladiny glutatiónu účinnejšie, ako NAC (Yildiz et al., 2009). Pre možný rozklad pôsobením žalúdočnej kyseliny boli skúmané alginátom kapsulované formy L-cysteínu s biologickou dostupnosťou až 79% (Öztürk, 2022). Špeciálne chránené formy L-cysteínu sú budúcnosťou pre ideálny spôsob podania a biologickú účinnosť. Projekt Nutraceutica skúma práve tieto možnosti a výsledkom môže byť výrazný pokrok v podpore tvorby glutatiónu. L-cysteín sa priamo podieľa na tvorbe glutatiónu, ktorý predstavuje kľúčový antioxidačný systém v organizme. Môže sa tiež zúčastňovať tvorby iných zlúčenín obsahujúcich síru, ako sú taurín a sulfát. Priame zapojenie L-cysteínu do metabolických dráh z neho robí účinnejší zdroj (prekurzor) glutatiónu v porovnaní s NAC (Yildiz et al., 2009).
L-cysteín je menej marketingovo výnosnýHoci je L-cysteín prirodzená forma aminokyseliny s vyššou účinnosťou v porovnaní s NAC, zostáva stále v úzadí. Akoby sme boli závislí len na ecetylovanej, upravenej forme L-cysteínu. L-cysteín je aminokyselina, ktorú si telo za normálnych okolností vytvára samo. Ako priamy zdroj tvorby glutatiónu je využiteľný bez potreby metabolickej úpravy a preto najúčinnejší. Znie to ideálne, však? A predsa sa s L-cysteínom v doplnkovej výžive stretávame zriedkavo. Dôvody nie sú ani tak vedecké, ako ekonomické. L-cysteín sa nedal patentovať a zrejme chýbala motivácia investovať do výskumu prirodzenej molekuly, porovnávania a poskytnutia možnosti voľby. Farmaceutický a doplnkový priemysel tak prirodzene uprednostňuje NAC, ktorý možno chemicky „zlepšiť“, spočiatku ochrániť právami a efektívnejšie predávať. Údaje máme, vieme že NAC má nízku biologickú dostupnosť (cca 6 – 10 %), pričom účinok je sprostredkovaný nepriamo až po premene na cysteín. L-cysteín sa vstrebáva výborne a priamo sa zapája do tvorby glutatiónu, je najúčinnejším zdrojom jeho tvorby. Zaujímavé? Ak preferujete prirodzené, telu známe molekuly, možno si L-cysteín zaslúži viac dôvery, než mu dnes doprajeme. Možno práve návrat k jednoduchosti je tým najsofistikovanejším riešením.
Nie vždy platí, že čo je „novšie a vylepšené“, je skutočne aj lepšie. Niekedy je cesta k zdraviu jednoduchšia, než by vám marketing chcel nahovoriť.Voľba je len na Vás.
Použité vedecké články Borgström, L., Kågedal, B., & Paulsen, O. (1986). Pharmacokinetics of N-acetylcysteine in man. European Journal of Clinical Pharmacology, 31(2), 217–222. https://doi.org/10.1007/BF00606662 Olsson, B., Johansson, M., Gabrielsson, J., & Bolme, P. (1988). Pharmacokinetics and bioavailability of reduced and oxidized N-acetylcysteine. European Journal of Clinical Pharmacology, 34(1), 77–82. https://doi.org/10.1007/BF01061422 Yildiz, D., Arik, M., Cakir, Y., & Civi, Z. (2009). Comparison of N-acetyl-L-cysteine and L-cysteine in respect to their transmembrane fluxes. Biochemistry (Moscow) Supplement Series A: Membrane and Cell Biology, 3(2), 157–162. https://doi.org/10.1134/S1990747809020081 Roes, E. M., Raijmakers, M. T. M., Peters, W. H. M., & Steegers, E. A. P. (2002). Effects of oral N-acetylcysteine on plasma homocysteine and whole blood glutathione levels in healthy, non-pregnant women. Clinical Chemistry and Laboratory Medicine, 40(5), 496–498. https://doi.org/10.1515/CCLM.2002.086 Teder, K., Teder, K., Maddison, L., Maddison, L., Soeorg, H., Meos, A., Karjagin, J., & Karjagin, J. (2021). The Pharmacokinetic Profile and Bioavailability of Enteral N-Acetylcysteine in Intensive Care Unit. Medicina-Lithuania, 57(11), 1218. https://doi.org/10.3390/MEDICINA57111218 Öztürk, K. (2022). Development and in-vitro characterization of l-cysteine loaded alginate beads for oral delivery. Journal of Research in Pharmacy, 26(1)(26(1)), 210–219. https://doi.org/10.29228/jrp.119
Článok spracoval PharmDr. Jozef Zima, Nutraceutica |