Epilepsia

Epilepsia patrí medzi poruchy elektrickej aktivity mozgu s výskytom opakovaných záchvatov. Podľa lokalizácie časti postihujúcej mozog vznikajú viaceré typy záchvatov. Medzi potencionálne užitočné diétne opatrenia pomáhajúce zlepšiť priebeh ochorenia patria stabilizácia hladiny glukózy v krvi, vyhýbanie sa alergizujúcim potravinám, vyhýbanie sa potencionálne excitačným látkam – glutamátu a aspartámu prítomného v light nápojoch a mnohých umelo sladených potravinách. Niekoľko výživových nutrientov sa vyznačuje schopnosťou zlepšovať stav a znižovať výskyt a závažnosť záchvatov. Skutočnosť že nedostatok tiamínu, magnézia alebo pyridoxínu napomáha vzniku záchvatov potvrdzuje účasť nutrientov v regulačných procesov elektrickej aktivity mozgu.

 

Aká výživa a prirodzené látky priaznivo ovplyvňujú priebeh epilepsie?

Dietetická liečba epilepsie – ketogénna diéta

 

Vysoké hladiny cukrov v diéte zosiľňujú chronický zápalový proces, čo negatívne vplýva na metabolizmus a dráždivosť mozgových neurónov. Klinické štúdie ukazujú, že ketogénna diéta je vhodná na liečbu farmakorezistentnej epilepsie (ak lieky nezaberajú). Približne 50 % detí zostane na ketogénnej diéte bez prerušenia aspoň rok. Z nich 40–50 % má viac ako 50 % redukciu počtu epileptických záchvatov, 20–30 % detí je celkom bez záchvatov.

 

Predpokladá sa že nízkosacharidová diéta navodzuje zmenu metabolizmu, znižuje excitabilitu neurónov (dráždivosti nervových buniek) a podľa iných experimentálnych štúdií znižuje tvorbu voľných radikálov a zápalových cytokínov provokujúcich vznik záchvatov.

Viac o ketogénnej diéte
 

Taurín

 

Patrí medzi neesenciálne aminokyseliny, telo dokáže taurín vytvárať z metionínu alebo cysteínu za prítomnosti vitamínu B6 – pyridoxínu. Taurín je jedným z najdôležitejších nutrientov zlepšujúcich stav epileptikov. Pôsobí ako modulátor vzrušivosti membrán buniek centrálneho nervového systému tlmením uvoľňovania neuroprenášačov. Taurín plní funkciu ochrany metabolizmu mozgového tkaniva, obzvlášť pri dehydratácii. Podávanie taurínu vedie k zlepšeniu funkcie mozgu. Metabolizmus taurínu vyžaduje dostatočnú prítomnosť zinku a vyvážený pomer meď/zinok, u väčšiny epileptikov bol pozorovaný nadbytok medi a nedostatok zinku. Odporúčaný denný príjem predstavuje dávku 0,2-2 g.

 

Z potravín sú bohatými zdrojmi taurínu vajíčka, ryby, mäso, mlieko. Taurín sa nachádza v rastlinných bielkovinových zdrojoch len vo výživovo nedostačujúcich množstvách.

 

Vitamin B₆

 

Pyridoxín je potrebný k metabolizmu aminokyselín, metabolicky podmieňuje tvorbu taurínu z cysteínu alebo metionínu. Nedostatok viramínu B₆ bol pozorovaný vo viacerých štúdiách pacientov užívajúcich antikonvulzívum fenytoín. Podávanie vitamínu B₆ je účinné hlavne pri pyridoxín-dependentných formách epilepsie. Pri independentných formách pomohlo podávanie vit. B₆ len v idividuálnych prípadoch. Podávanie by sa malo začať už pri deťoch ako súčasť úspešnej antikonvulzívnej liečby v dávkach 10-50mg denne zabezpečujúcich prevenciu nedostatku zapríčineného podávaním základných antikonvulzívnych liekov.

 

Omega-3 mastné kyseliny

 

Odhaduje sa že takmer polovica dospelých pacientov trpiacich epilepsoiu nedosiahnú kontrolu nad záchvatmi epilepsie s dostupnými liekmi. Pacienti s nedostatočne kontrolovanou epilepsiou sú často nastavení na kombinovanú antikonvulzívnu liečbu (viac antiepileptík súčasne), čo zvyšuje výskyt nežiadúcich účinkov a spôsobuje ospanlivosť, rozmazané alebo zdvojené videnie, poruchy rovnováhy. Nové výskumy objavili možnosti vo využití omega-3 mastných kyselín.

 

Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú kľúčovú úlohu pri určovaní štrukturálnych a funkčných vlastností membrán nervových buniek zahrňujúc citlivosť receptorov, vodivosť neurosignálov a tvorbu neuroprenášačov.

 

V protiklade s priaznivým účinkom omega-3 mastných kyselín môžu omega-6 mastné kyseliny spôsobiť zhoršenie stavu epileptikov. Existuje niekoľko evidovaných prípadových štúdií dokumentujúcich zhoršenie stavu po podávaní pupalkového oleja a prípadné demaskovanie skrytých príznakov.

 

Prof. Edward Bromfield, riaditeľ Divízie pre epilepsiu Harvardsekej lekárskej univerzity skúmal v klinickej štúdii vplyv polynenasýtených omega-3 mastných kyselín na liečbu refraktórnej epilepsie. Pacientom bola podávaná štandardná zmes EPA + DHA v dávke 2,2g denne verzus minerálny olej v kontrolnej skupine. Po 12 týždňovej liečbe nasledovalo porovnanie výskytov epileptických záchvatov. Výsledky potvrdili nižší výskyt záchvatov s vynikajúcou toleranciu – bez vedľajších účinkov. Prof. Bromfield odporúča využiť benefit a dlhodobo podávať omega-3 ako prídavnú liečbu popri liečbe antikonvulzívami.

V štúdii Schlanger, Shinitzky, Yam, (Epilepsia, 2002, Vol. 43), výskumníci potvrdili nenahraditeľnosť omega-3 kyselín pre normálnu funkciu mozgu a zároveň nedostatočný príjem spôsobujúci neurologické poruchy. 5 pacientom trpiacim záchvatmi ťažkého stupňa podávali v období 6 mesiacov 5g omega-3 mastných kyselín a 100 I.U. vitamínu E denne spolu s raňajkami. Výsledky boli prekvapivé, dosiahlo sa podstatné zlepšenie výskytu a intenzity Grand mal a Petit mal záchvatov u všetkých 5 pacientov :

Výživové štúdie skúmajúce diétne zvyklosti západnej civilizácie potvrdili dôležitosť omega-3 mastných kyselín EPA a DHA pre zdravie a funkciu mozgu. Ľudia trpiaci epilepsiou v Británii majú s veľkou pravdepodobnosťou deficit tohto esenciálneko nutrientu.

 

Prirodzené zdroje omega-3 mastných kyselín vo forme čistého rybieho oleja zbaveného zápach sú vhodné na zabezpečenie dlhodobej dennej  potreby pre dospelých aj pre deti. Čistý, prirodzený rybí olej bez zápachu môžete jednoducho pridať do zeleninových šalátov alebo majonéz. Uvedené produkty najvyššieho stupňa čistoty a čerstvosti pochádzajúce z Islandu nájdete v sekcii:Omega-3 rybí olej natural

 

Melatonín zlepšuje kvalitu života detí trpiacich epilepsiou.

 

Vplyv pridávania melatonínu deťom trpiacich epilepsiou liečených valproátom skúmala dvojito-zaslepená placebom kontrolovaná štúdia. Do štúdie bolo zaradených 31 detí vo veku 3 až 12 rokov. 16 detí dostávalo spolu so štandardnou liečbou melatonín a 15 detí dostávalo kapsuly bez melatonínu (placebo). Porovnávala sa kvalita života detí formou dotazníka s hodnotením fyzických schopností, emočný stav, správanie a úsudok.

 

Výsledky štúdie poukázali na využitie melatonínu ako prídavnej liečby epilepsie z dôvodu širokého spektra účinkov. Melatonín pôsobí ako antioxidant, neuroprotektívna látka (látka ochraňujúca nervy) a vychytávač voľných radikálov, čím znižuje oxidačný stres a poškodzovanie neurónov(nervových buniek). Priaznivý účinok melatonínu na kvalitu spánku je daný vysokou bezpečnosťou podávania a dobrým prienikom do mozgového tkaniva. Tieto vlastnosti umožňujú využívať melatonín na zlepšenie kvality života detí s epilepsiou.

(Zdroj: Epilepsy Behav. 2004 Jun;5(3):316-21.)