Chlorella rastový faktor

Chlorella rastový faktor (CGF)

 

Chlorella obsahuje široké spektrum vitamínov, minerálov, aminokyselín a je známym najbohatším zdrojom chlorofylu. Všetky menované látky sú zdraviu prospešné, ale jedna látka obsiahnutá v chlorelle je výnimočná, fascinujúca, nazývaná rastový faktor Chlorelly (Chlorella Growth Factor – CGF). Tomuto jedinečnému komplexu peptidov sa budeme preto podrobnejšie venovať v ďaľšom texte.

 

CGF je komplex nukleotidových-peptidov skladajúcich sa z väčšej časti z derivátov nukleových kyselín. Vedci objavili že CGF sa vytvára hlavne počas intenzívnej fotosyntézy, umožňuje Chlorelle rásť tak rýchlo. Každá bunka sa delí na štyri nové bunky každých 20 hodín, CGF napomáha udržiavať rýchlosť reprodukcie.

 

Pokusy na mikroorganizmoch, zvieratách a klinické skúsenosti u ľudí ukázali že CGF napomáha zrýchlenému rastu detí bez vedľajších účinkov a u dospelých posilňuje funkciu nukleových kyselín (ribonukleová a deoxyribonukleová kyselina RNA/DNA) zodpovedných za syntézu bielkovín, enzýmov a energetický metabolizmus na bunkovej úrovni. Stimulačne pôsobí na obnovu poškodených tkanív a chráni bunky pred pôsobením toxických substancií.

 

Dr. Benjamin Frank, autor knihy The No-Aging Diet uvádza že produkcia RNA/DNA u ľudí sa postupne s vekom spomaľuje, čo sposobuje zníženie vitality a zvýšenie rizika vzniku rôznych chorôb. Dr. Frank odporúčal diétu bohatú na obsah nukleových kyselín ešte skôr ako sa začala používať Chlorella.

 

Dr. Minchinori Kimura z Japonska zistil, že podiel 10% RNA a 3% DNA z celkového obsahu predurčuje Chlorellu na najvyšší obsah nukleových kyselín medzi potravinovými zdrojmi. Pravidelne užívaná Chlorella môže napomáhať obnove poškodeného genetického materiálu v ľudských bunkách, spomaľovať proces stárnutia.

 

Nukleové kyseliny sa procesom trávenia štiepia na nukleozidy a nukleotidy, kombinujú s inými nutrientami ako vitamín B-12, bielkoviny a polysacharidy. Nukleozidy a nukleotidy sú prekurzormi viacerých koenzýmov. Napríklad energiu dodávajúci nukleotidový koenzým kritický pre náš metabolizmus je ATP (adenozíntrifosfát). Ďaľšie nukleotidové koenzýmy UDP a CDP sú potrebné pre biosyntézu glykozaminoglykánov. Nukleozidy a nukleotidy majú priamy metabolický účinok nezávislý od úlohy akú zohrávajú v nukleových kyselinách.

 

DNA and RNA ktorá je prijatá potravou priamo nenahrádza bunkovú DNA a RNA, ale vzniknuté kombinácie aminokyselín zabezpečujú stavebné jednotky pre obnovu genetického materiálu buniek a poskytujú prekurzory pre syntézu enzýmov.

Ribonukleová kyselina (RNA) podlieha v tele značnej premene. Je nevyhnutná k replikácii génov a proteosyntéze (syntéze bielkovín). Telo môže vytvoriť nukleové kyseliny de novo, proces vyžaduje veľké nároky na energiu. Uľahčenie pre telo predstavuje konverzia z nukleotidov a nukleozidov získaných z potravy alebo z rozloženej RNA zo zaniknutých telových buniek.

 

So stárnutím súvisí proces spomaľovania bunkového metabolizmu. Bunková stena, regulátor prestupu výživných a odpadových látok sa stáva menej funkčnou. Transport výživných látok je menej účinný a viac toxických odpadových látok zostáva vo vnútri bunky. Tento proces spomalenia metabolizmu vedie k zvýšeniu kyslosti prostredia a následne uľahčuje vznik mnohých degeneratívnych ochorení. Ak máme dostatočný príjem nukleových kyselín v potrave, chránime bunkové steny, zachovávame ich funkčnosť, udržiavame bunky čisté a obnovené. Ak bunkové nukleové kyseliny zostávajú plne funkčné, naše telo je schopné využívať živiny účinnejšie, účinnejšie sa zbavuje škodlivých odpadových látok, toxínov a tým sa vyhýbame vzniku mnohých ochorení. Bunky schopné regenerácie zvyšujú celkovú vitalitu a energiu nášho tela.