Horúčka – cesta k uzdraveniu
 
Horúčka alebo zvýšená telesná teplota patrí k prirodzenej obrannej reakciii tela. Zvyšovaním telesnej teploty dochádza k aktivácci imunity. Zistilo sa že bunky imunitného systému pracujú omnoho intenzívnejšie, pri teplotách nad 39 stupňov sa zdvojnásobuje tvorba cytokínov, bielkovín sprostredkujúcich imunitné signály.
 
Zvýšením telesnej teploty dochádza k súčasnému výraznému zvýšeniu metabolických a detoxifikačných procesov.
Aktivácia detoxifikačných procesov prostredníctvom horúčky vedie k vyčisteniu tela a zbaveniu sa toxických a škodlivých substancií. Po odoznení horúčky telo viac relaxuje a bolesť ustupuje rýchlejšie.
 
Zvýšená teplota opravuje genetickú informáciu buniek, stimuluje tvorbu opravných bielkovín aktivujúcich obnovu poškodených častí DNA. 
 
Vďaka mnohým účinkom horúčka prispieva k schopnosti tela uzdraviť sa z takmer každého biologicky zvratného chorobného stavu.
 
Zvýšená telesná teplota pomáha prekonať infekcie, zápaly, bolesť, rakovinu.
Horúčka je istým spôsobom  "všeliekom" schopným prekonať infekcie, chronické ochorenia a zbaviť sa zákerných rakovinových buniek.
 
Od fyziologickej – prirodzenej horúčky
k hypertermickej liečbe, terapeutickej horúčke.
 
Horúčka a liečba teplom bola známa pre jej blahodárne účinky na zdravie už od staroveku.
“Vyliečim všetky ochorenia, len keď dokážem vyvolať horúčku”
Parmenides, grécky lekár a filozof, r. 510 p.Kr.
 
Začiatkom 19 storočia boli pozorované doslova zázračné liečivé účinky horúčky vyvolanej cielene, použitím bakteriálnych bielkovín vyvolávajúcich horúčkovitú reakciu. Sérum vyvolávajúce horúčku dostalo pomenovanie Cooleyho sérum podľa lekára a autora Dr.Williama Cooleyho, ktorý úspešne liečil zhubné nádory metódou použitia bakteriálnych toxínov stimulujúcich imunitu a vyvolávajúcich horúčkovitú reakciu. Napriek tomu, že použité substancie boli vysoko účinné, mali zároveň aj množstvo rizík. Liečebné metóda bola postupne nahradená spoľahnutím sa na nástup éry syntetických látok prinášaných farmaceutickým priemyslom. 
 
V posledných desaťročiach však došlo k celosvetovému návratu k liečbe horúčkou. Svetlo sveta uzrela moderná hypertermia, obzvlášť sofistikovaná metóda lokálnej a celotelovej hypertermickej liečby s využitím vodou filtrovaného infračerveného žiarenia.
 
Medzi priekopníkov modernej hypertermie patril nemecký lekár Dr. Martin Heckel, ktorý sám vyvíjal uvedenú metódu a sám si vďaka nej poradil s nevyliečiteľným ochorením ktorým trpel, svalovou distrofiou.
 
Hypertermická liečba sa začala využívať v bežnej klinickej praxi pri liečbe chronických infekcií, reumatoidnej artritídy, autoimunitných ochorení a najčastejšie však v liečbe rakoviny metódou nazývanou onkotermia, ktorá býva kombinovaná s imunoterapiou.
 
Aktuálne hypertermickú liečbu poskytuje viedenská klinika vedená popredným odborníkom, lekárom Prof. Ralf Kleef, pracovisko Dr.Kleef Hypertermie and integrative onkologie klinik.
 
Ukázalo sa že v súčasnom procese poznania príčin a úspečnej liečby rakoviny stále chýba nevyhnutná spojitosť s horúčkou. Lekári zaoberajúci sa hypertermiou zistili že pacienti s rakovinou majú chronicky mierne zníženú telesnú teplotu a zároveň vykazujú neschopnosť aktivácie horúčky pri prekonávaní infekcií. Dospeli k poznaniu že absencia horúčky a znížená telesná teplota prispieva k deficitu imunity a výrazne zvyšuje riziko pre výskyt rakovinových ochorení.
 
Horúčka a eliminácia rakovinových buniek
 
Rakovinové bunky vznikajú v tele  neustále, každý deň. Sú však izolované a je ich malé množstvo. Imunitný systém ich dokáže včas rozpoznať a eliminovať, skôr než sa stanú hrozbou pre celé telo. Zistilo sa že ľudia ktorí v detstve prekonávali infekcie s horúčkami, majú významne nižšiu pravdepodobnosť výskytu onkologických ochorení vo vyššom veku.
V súčasnosti bežné a propagované znižovanie horúčky liekmi pri prekonávaní infekcií je skôr kontraproduktívne, bráni prirodzenej aktivácii imunity a znižuje ostražitosť imunitného systému nad neustále vznikajúcimi rakovinovými bunkami.    
           

Pridaj komentár